K problematike výkladu znakov základnej skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. (nad jedným výkladovým stanoviskom generálneho prokurátora SR)

Pages:26257
Author:Peter Šamko
 
FREE EXCERPT

K problematike výkladu znakov základnej skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. (nad jedným výkladovým stanoviskom generálneho prokurátora SR)

Autor: Peter Šamko

Vyšlo v: "Justičná revue", ročník 2007, číslo 10

Autor reaguje na výkladové stanovisko generálneho prokurátora SR k aplikácii § 222 Trestného zákona o trestnom čine úverového podvodu, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 1.5.2007 a ktoré pre svoju záväznosť pre prokurátorov môže výrazne ovplyvniť aplikačnú prax orgánov činných v trestnom konaní. Autor vyjadruje zásadný nesúhlas s niektorými bodmi stanoviska o úverovom podvode.

JUDr. Peter ŠAMKO

prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava

ŠAMKO, P.: K problematike výkladu znakov základnej skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu podľa § 222 ods.1 Tr. zák. (nad jedným výkladovým stanoviskom generálneho prokurátora SR). Justičná revue, 59, 2007, č. 10, s. 1280 – 1290.

Dňa 1. 5. 2007 nadobudlo účinnosť stanovisko generálneho prokurátora SR por. č. 1/2007 z 23. 4. 2007 k aplikácii § 222 Trestného zákona o trestnom čine úverového podvodu (ďalej „stanovisko o úverovom podvode“).Výkladové stanoviská generálneho prokurátora SR sú verejne dostupné na internetovej stránke Generálnej prokuratúry SR www.genpro.gov.sk

Vzhľadom k tomu, že v zmysle § 10 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre sú stanoviská generálneho prokurátora SR záväzné pre všetkých prokurátorov, možno predpokladať uplatňovanie stanoviska o úverovom podvode v prípravnom konaní a v podstate jednotný postup orgánov činných v trestnom konaní v zmysle právnych viet tohto stanoviska. Stanovisko má tak síce záväznosť len „do vnútra“ prokuratúry, avšak nepriamo (prostredníctvom dozoru prokurátora v prípravnom konaní) bude ovplyvňovať aj aplikačnú prax policajtov a v konečnom dôsledku aj postavenie obvinených a poškodených osôb.

Úvodom je potrebné uviesť, že trestný čin úverového podvodu podľa § 222 Tr. zák. obsahuje dve samostatné základné skutkové podstaty, ktoré sú upravené v odsekoch 1 a 2. Z názvu stanoviska o úverovom podvode síce nie je zrejmé, ktorej základnej skutkovej podstaty tohto trestného činu sa majú týkať v ňom obsiahnuté právne vety (alebo či sa majú týkať obidvoch), avšak z odôvodnenia stanoviska možno dospieť k záveru, že pôjde len o základnú skutkovú podstatu uvedenú v ustanovení § 222 ods. 1 Tr. zák.

Stanovisko o úverovom podvode pozostáva zo šiestich zovšeobecňujúcich právnych viet, pričom závery prinajmenšom troch z nich (uvedené pod bodmi 3, 4 a 5 stanoviska) vyvolávajú oprávnené pochybnosti a možno ich označiť za veľmi sporné, ba dokonca idúce nad rámec zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák.

Vzhľadom na uvedené je nutné sa podrobnejšie zaoberať, najskôr problémovými bodmi stanoviska o úverovom podvode, a na záver aj samotnou opodstatnenosťou inštitútu výkladových stanovísk.

K bodom 3 až 5 stanoviska o úverovom podvode

Právna veta uvedená v bode 3 stanoviska o úverovom podvode má toto znenie:

Pre úverového dlžníka, ktorý síce uviedol banke nepravdivé údaje o jeho bonite, avšak úver riadne spláca, suma získaného úveru nepredstavuje pre dlžníka neoprávnene získaný prospech. Pre takéhoto dlžníka suma poskytnutého úveru znamená iba dočasné navýšenie jeho aktív, čo na druhej strane korešponduje s jeho povinnosťou úverové prostriedky svojmu veriteľovi v určitej lehote splatiť. Úverový dlžník pritom veriteľovi vráti sumu poskytnutého úveru zvýšenú o príslušnú úrokovú sadzbu a preto tu nedochádza k trvalému odňatiu aktív veriteľa ani k úbytku na jeho majetku. V takýchto prípadoch nepôjde o úverový trestný čin.

Trestného činu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto od iného vyláka úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru a tak mu spôsobí malú škodu.

Z tejto legálnej definície trestného činu úverového podvodu možno, za pomoci gramatického a logického výkladu, ustáliť, že ak úverový dlžník uvádza banke nepravdivé údaje o svojej bonite (napríklad predkladá banke falošné potvrdenia o zamestnaní, o výške príjmu a podobne s cieľom získať finančné prostriedky z úveru), tak napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. v tom smere, že „uvádza iného do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru“.

Pre banky je totiž takmer vždy podstatnou podmienkou na poskytnutie úveru pravdivé zistenie týkajúce sa bonity žiadateľa o úver, t. j. preukázanie žiadateľa, že má zamestnanie a tomu zodpovedajúci príjem, ktorý oprávňuje na vyvodenie predbežného záveru o možnosti (schopnosti) žiadateľa uhrádzať zmluvne dohodnuté splátky. Pri posudzovaní „otázky splnenia podmienok na poskytnutie úveru“ banka (celkom logicky) môže vychádzať len z dokladov, ktoré má k dispozícii pred uzatvorením úverovej zmluvy, pretože len v tomto štádiu môže posudzovať úverové riziko ohľadne návratnosti finančných prostriedkov zo strany žiadateľa o úver. Banka pritom posudzuje „splnenie podmienok na poskytnutie úveru“ spravidla z dlhodobého hľadiska, t. j. z hľadiska niekoľkoročnej návratnosti, a to bez ohľadu na to, či žiadateľ o úver má, napríklad v čase rozhodovania o úvere, nasporenú značnú finančnú čiastku, z ktorej by teoreticky mohol splatiť, dokonca ihneď, väčšiu časť poskytnutého úveru.

Úverový dlžník pritom vie, že predkladá banke falošné doklady o svojej bonite a že ak by banka poznala všetky rozhodné okolnosti, celkom určite by mu úver neposkytla. Výška poskytnutého úveru zo strany banky tak predstavuje jej škodu, pretože skutočne (reálne) došlo vyplatením úveru k zmenšeniu majetku banky a tento úbytok na jej majetku chcel vyvolať (a vyvolal) svojím konaním práve úverový dlžník. Takto spôsobená škoda je preto pokrytá úmyselným zavinením úverového dlžníka, pričom nastala hlavne v dôsledku podvodného konania zo strany úverového dlžníka pri preskúmavaní jeho bonity (z hľadiska posudzovania príčin, ktoré viedli k následku relevantnému z hľadiska trestného práva, bolo konanie úverového dlžníka rozhodujúcou príčinou, ktorá ho spôsobila). Úverový dlžník teda následok nielen spôsobil, ale ho aj zavinil.

Ak následne, po obdržaní finančných prostriedkov z úveru, pojme úverový dlžník úmysel úver splácať (napríklad z dôvodu neodhalenia jeho podvodného konania pri preskúmavaní jeho bonity), prípadne následne začne úver splácať, nakoľko sa mu podarilo získať legálnou či nelegálnou činnosťou finančné prostriedky na jeho splatenie (napríklad z ďalších podvodne vylákaných úverov) alebo úver začne splácať len preto, že „vstúpil do seba“, nemajú tieto okolnosti na naplnenie formálnych znakov skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. žiadny vplyv, pretože nastali až po dokonaní trestného činu a ide tu v podstate len o náhradu spôsobenej škody zo strany úverového dlžníka.

Sporným môže byť to, či ide o škodu v prípadoch, keď úverový dlžník uvádzal nepravdivé údaje o svojej bonite...

To continue reading

REQUEST YOUR FREE TRIAL