Rozhodnutie nº 30/99 of Ústavný súd I, June 28, 1999

Judge:Skupina poslancov NR SR
Resolution Date:June 28, 1999
Issuing Organization:Ústavný súd I
SUMMARY

Výsledok predbežného prerokovania: Prijatý na konanie Rozhodnutie podľa článku ústavy: čl. 128 ods. 1 ústavy platného do 30. 6. 2001

 
FREE EXCERPT
Publikované v Zbierke zákonov: 182/1999, čiastka 79
Publikované v Zbierke Ústavného súdu SR: 59/1999
Rozhodnutie Ústavného súdu SRHlavná 110, Košice 042 65SLOVENSKÁ REPUBLIKAUZNESENIEÚstavného súdu Slovenskej republikyI. ÚS 30/99Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí28. júna 1999 po prerokovaní návrhu skupiny 37 poslancov Národnej radySlovenskej republiky, zastúpených T. C., poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, na podanie výkladu čl. 102 ods. 1 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky podal tento  v ý k l a dčl. 102 ods. 1 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky:Právom prezidenta Slovenskej republiky upraveným článkom 102 ods. 1písm. i) Ústavy Slovenskej republiky je udeliť amnestiu niektorou z foriem, ktoré sú v tomto článku uvedené.Súčasťou tohto práva však nie je aj oprávnenie prezidenta Slovenskej republiky akýmkoľvek spôsobom meniť rozhodnutie o amnestii už uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. O d ô v o d n e n i e :Skupina 37 poslancov NR SR, zastúpená T. C.., poslancom Národnej radySR (ďalej len "navrhovateľ"), podala 19. 2. 1999 Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania podľa čl.128 a čl. 130 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "ústava")o výklad článku 102 ods. 1 písm. i).Ústavný súd predmetný návrh predbežne prerokoval na svojom neverejnom zasadnutí 4. mája 1999 a prijal ho na ďalšie konanie.Navrhovateľ sa vo svojom návrhu v jeho úvodných častiach zaoberal podmienkami jeho prijatia na ďalšie konanie, predovšetkým ústavnou podmienkou uvedenou v čl. 128 ods. 1 ústavy z hľadiska preukázania, že ide o "vec spornú" v zmysle citovaného článku.K uvedenej časti návrhu zaujal ústavný súd svoje stanovisko rozhodnutím o jeho prijatí na ďalšie konanie.A.K predmetu konania navrhovateľ uviedol: "Predmetom sporu je výklad obsahučl. 102 písm. i) a samozrejme aj jeho aplikácia.Predovšetkým ide o výklad spojenia "udeľuje amnestiu". Doposiaľ gramatickývýklad ako i právno-technický výklad spojenia "udeľuje amnestiu" bol jednoznačný,nespochybnený, súladne formulovaný a všeobecne uznávaný.Jednoznačne sa uvádzalo, ba i uznáva, že amnestia sa svojím výkladom môže týkať agraciácie, abolície a rehabilitácie (viď učebné texty: J. Prusák,- Teória práva, rok 1995, str. 81). Spôsob realizácie rozhodnutí o amnestii alebo milosti je podrobne upravený v trestnom poriadku. Doposiaľ sa jednoznačne rešpektuje názor, že rozhodnutie o amnestii nemôže byť zrušené (viď MilanČič a spol. Komentár k Ústave Slovenskej republiky rok 1997, str. 376).V takomto zmysle je spracovaný aj výklad k Trestnému zákonu a Trestnému poriadku a súvisiacim predpisom (viď Kolektív: Trestný zákon, Trestný poriadok a súvisiace predpisy, rok 1994, str. 88 a 89), kde sa jednoznačne vychádza z amnestie ako dôvodu z á n i k u trestnosti.V aplikačnej praxi sa vždy zánik trestnosti spojený s udelenou amnestiou rešpektoval. V platnom práve Slovenskej republiky, ako aj v platnom práve iných demokratických právnych štátov niet inštitútu, na základe ktorého by po udelení amnestie bolo možné zaniknutú trestnosť opätovne obnoviť.Preto doposiaľ v histórii slovenského práva, ako i v histórii iných právnych demokratických štátov niet prípadu, že by udelená amnestia bola zrušená s reflexiou na obnovenie trestnosti. Dokonca aj exprezident M. K., ktorýv kauze údajného zavlečenia Ing. M. K. ml. udelil milosť O. F., v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 29. novembra 1995 uvádza, že využil svoje ústavné právo a nariadil, aby za skutky, pre ktoré udelil milosť, nebolo protiO. F. začaté trestné stíhanie s tým, že toto je v uvedenom rozsahu n a v ž d y v y l ú č e n é (čl. 11 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku). (Viďrozhodnutie o milosti prezidenta Slovenskej republiky zo dňa 29. novembra1995). Z uvedeného vyplýva, že teória práva, ako i právna prax (a to nielen v Slovenskej republike) nepozná možnosť - danú právom alebo formulovanú teóriou práva - zrušiť amnestiu, a tým zaniknutú trestnosť obnoviť. Naviac takúto možnosť danú ani absurdne rozširujúcim výkladom práva nemožno vyvodiťzo žiadneho článku ústavy a ani zo žiadneho ustanovenia platného práva.Z gramatického a sémantického hľadiska je nevyhnutné rešpektovať aj jazykový výklad spojenia "udeľuje amnestiu". Podľa Slovníka slovenského jazyka (autor: Š. Peciar a kolektív, vydané SAV, Bratislava 1964, str.641) význam slova "udeľovať" spája s významom poskytovať niečo bez náhrady, darovať, uštedriť, dať právo či oprávnenie na niečo, a to aj vo význame prepožičať titul alebo niekoho omilostiť. Teda "udeľovať amnestiu" si vžiadnom prípade nemožno vyložiť ako právo amnestiu zrušiť, mariť, meniť,vziať a neposkytnúť. Takéto možnosti teda nevyplývajú ani zo spojenia "udeľovaťamnestiu", ako ani z celého textu čl. 102 písm. i) Ústavy SR.Vychádzajúc z uvedeného zastávame jednoznačne názor, že predseda vládySlovenskej republiky, v zastúpení prezidenta Slovenskej republiky, M. D.uskutočnil nesprávny výklad čl. 102 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky a svojim rozhodnutím zo dňa 8. decembra 1998 konal v rozpore s čl. 102písm. i) Ústavy Slovenskej republiky, ktorá dáva kompetenciu iba na udelenie amnestie, a nie na jej zrušenie v zmysle obnovenia zaniknutej trestnosti.Naviac zastávame názor, že bol porušený čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Predseda vlády Slovenskej republiky v zastúpení prezidenta Slovenskej republiky prekročil rozsah kompetencie daný čl. 102 písm. i), z ktorého nevyplýva oprávnenie rušiť alebo zmeniť amnestiu s účinkom obnovenia zaniknutej trestnosti.Argumentácia, že jeho rozhodnutím o amnestii sa otvárajú dvere spravodlivosti, pri posúdení výkladu čl. 102 písm. i) je irelevantná.Neprijateľné je aj zdôvodnenie vyhlásenia rozhodnutia o amnestii zo dňa 8. decembra 1998 č. 375/1998, že sa vyhlasuje "v záujme odstránenia sporov o ústavnosť rozhodnutia o amnestii z 3. marca 1998 a rozhodnutia o amnestii zo 7. júla 1998". Predsedovi vlády Slovenskej republiky v zastúpení prezidenta Slovenskej republiky zo žiadneho článku Ústavy Slovenskej republiky, ako ani zo žiadneho ustanovenia platného práva nevyplýva oprávnenie odstraňovaťspory o ústavnosť. Ak vznikne spor o ústavnosť, iba Ústavný súd Slovenskej republiky je príslušný rozhodnúť o spornej veci.Ústava Slovenskej republiky v čl. 1 zakotvuje, že naša republika je demokratický a právny štát. Podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky je jedným z dominantných znakov právneho štátu (popri dôslednom rešpektovaníčl. 2 ods. 1 Ústavy SR) aj neprípustnosť spätnej účinnosti noriem a rozhodnutí umožňujúcich viesť trestné konanie voči osobám pre skutky, ktorých trestnosťuž raz z akéhokoľvek dôvodu, teda aj z dôvodu udelenej milosti či amnestie zanikla".S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhovateľ navrhol ústavnému súdu podať nasledovný výklad čl. 102 písm. i) ústavy:"V zmysle čl. 102 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky prezident Slovenskej republiky udeľuje amnestiu, odpúšťa a zmierňuje tresty uložené trestnými súdmi a nariaďuje, aby sa trestné konanie nezačínalo, alebo aby sa v ňom nepokračovalo, a zahládza tresty čl. 102 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky, ani žiadne iné ustanovenie ústavy alebo zákonov Slovenskej republiky neumožňujú prezidentovi Slovenskej republiky, aby už udelenú amnestiu po jej zverejnení v Zbierke zákonov Slovenskej republiky zrušiť alebo aby obmedzil jej rozsah, aby zrušil jej predchádzajúce rozhodnutie, ktorým boli odpustené alebo zmiernené tresty uložené trestnými súdmi, alebo aby zrušil predchádzajúce nariadenie, aby sa trestné konanie nezačínalo, alebo aby sa v ňom nepokračovalo, alebo aby zrušil predchádzajúce rozhodnutie, že majú byť zahladené tresty potom, čo tieto rozhodnutia alebo nariadenie boli už zverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Takýto postup prezidenta Slovenskej republiky je v rozpore s ustanovením. čl. 1, čl. 2 a 102 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky".Navrhovateľ, ako vyplýva z obsahu jeho podania a z dôkazov, ktoré pripojil k svojmu návrhu, za "štátny orgán, ktorý si podľa neho nesprávne vykladá ústavný zákon" označil predsedu vlády Slovenskej republiky M. D. vykonávajúceho niektoré právomoci prezidenta Slovenskej republiky v zmysle čl. 105 ods.1 ústavy. B.Predseda vlády Slovenskej republiky vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol:"1. V zmysle čl. 102 písm. i) Ústavy prezident udeľuje amnestiu, odpúšťa a zmierňuje tresty uložené trestnými súdmi a nariaďuje, aby sa trestné konanie nezačínalo, alebo aby sa v ňom nepokračovalo, a zahládza tresty.Podľa čl. 105 ods. 1 Ústavy, ak nie je prezident zvolený, okrem iného vyplýva, že výkon funkcie prezidenta patrí vláde Slovenskej republiky, okrem oprávnení prezidenta podľa čl. 102 písm. d) až g). V takom prípade môže vláda poveriť svojho predsedu vykonávať niektoré právomoci prezidenta.1.1. Východiskom k úvahám o obsahu právomoci zverenej prezidentovi podľačl. 102 písm. i) Ústavy je právny názor Ústavného súdu vyslovený v jeho uznesení z 2. 6. 1993, sp. zn. I. ÚS 39/93, str. 2 - 3, podľa ktorého v Ústave sú uvedené tri typy formulácií pre úpravu právomoci prezidenta.V prvom prípade ide o výslovne priznané oprávnenie vyjadrené formuláciou"môže urobiť", napríklad môže rozpustiť Národnú radu Slovenskej republiky(čl. 102 písm. d) Ústavy), môže odvolať sudcu Ústavného súdu (čl. 138 ods.2 Ústavy). V druhom prípade ide o výslovne určenú povinnosť vyjadrenú formuláciou"je povinný", napríklad je povinný vypočuť stanovisko predsedu Národnej rady Slovenskej republiky (čl. 102 písm. d) druhá veta Ústavy). V treťom prípade ide o formuláciu "urobí", napríklad "prepožičiava vyznamenania(čl. 102 písm. h) Ústavy), alebo "odvolá člena vlády" (čl. 116 ods. 4 Ústavy).Táto formulácia nemá jednoznačný obsah. Interpretáciou z nej možno odvodiťoprávnenie, ale aj povinnosť. Ústavné postavenie prezidenta Slovenskej republiky je jednoznačné iba vtedy, keď mu Ústava výslovne...

To continue reading

REQUEST YOUR TRIAL