Cestovné náhrady a výdavky na spotrebované pohonné látky pri pracovných cestách z pohľadu zákona o dani z príjmov

Author:Eva Gášpárová
Pages:26440
 
FREE EXCERPT

Cestovné náhrady a výdavky na spotrebované pohonné látky pri pracovných cestách z pohľadu zákona o dani z príjmov Autor: Eva GášpárováVyšlo v: "Práca, mzdy a odmeňovanie", ročník 2009, číslo 3Pri pracovných cestách v tuzemsku i do zahraničia vznikajú zamestnávateľom i zamestnancom výdavky predovšetkým na dopravu, stravovanie, ubytovanie a iné. Výdavky zamestnávateľa na pracovné cesty jeho zamestnancov, na ktoré vzniká nárok podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o cestovných náhradách, sú v zmysle zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom. V budúcom čísle PaM sa na cestovné náhrady a výdavky na spotrebované pohonné látky pozrieme z pohľadu zákona o dani z pridanej hodnoty a na účtovanie cestovných náhrad a výdavkov na spotrebované pohonné látky.Podnikateľské subjekty v súvislosti s realizáciou svojej podnikateľskej činnosti  vysielajú svojich zamestnancov za pracovné cesty v tuzemsku i do zahraničia. Zamestnávateľom i zamestnancom pritom vznikajú výdavky predovšetkým na dopravu, stravovanie, ubytovanie a iné výdavky spojené s pracovnou cestou. Poskytovanie náhrad za tieto výdavky upravuje zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Poskytnuté cestovné náhrady a výdavky na spotrebované pohonné látky pri používaní motorového vozidla zamestnávateľa na pracovné cesty je však potrebné posúdiť aj z hľadiska zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov z dôvodu správneho vyčíslenia základu dane z príjmov právnickej aj fyzickej osoby ako zamestnávateľa a z dôvodu vylúčenia alebo zahrnutia do príjmov zo závislej činnosti u zamestnanca a tiež z pohľadu zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty z dôvodu posúdenia oprávnenosti na uplatnenie odpočtu DPH.I.    Cestovné náhrady a výdavky na spotrebované pohonné látky pri pracovných cestách z pohľadu zákona o dani z príjmov 1.    Výdavky zamestnávateľa na pracovné cesty, na ktoré vzniká nárok podľa zákona o cestovných náhradách Výdavky zamestnávateľa na pracovné cesty jeho zamestnancov, na ktoré vzniká nárok podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o cestovných náhradách, sú v zmysle § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom.V zmysle zákona o cestovných náhradách sa cestovné náhrady poskytujú:  zamestnancom v pracovnom pomere, pričom zamestnancom v zmysle § 11 Zákonníka práce je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu, pre poskytovanie cestovných náhrad nie je rozhodujúce, či je pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas, na dobu určitú, na kratší pracovný čas, alebo či ide o domáckeho zamestnanca;  NeprehliadniteZ okruhu osôb sú vylúčené služobné pomery napr. vojakov, policajtov, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, pretože títo majú vo svojich osobitných predpisoch, ktoré upravujú ich postavenie, práva a povinností, riešené aj poskytovanie cestovných náhrad.  zamestnancom v štátnozamestnaneckom pomere,  členom družstiev, ak podľa stanov podmienkou členstva je pracovný vzťah,  fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. na základe dohody o vykonaní práce v zmysle § 226 Zákonníka práce, na základe dohody o brigádnickej práci študentov v zmysle § 227 ZP alebo na základe dohody o pracovnej činnosti v zmysle § 228a ZP, ale len v prípade,  ak je poskytovanie cestovných náhrad v dohode  dohodnuté,  osobám, o ktorých to ustanovuje  zákon o cestovných náhradách, a to zahraničným zamestnancom na základe uzatvorených dohôd o vzájomnej výmene zamestnancov a manželovi/manželke, deťom zamestnanca a osobám, ktoré sa považujú za jeho rodinu a ktoré ho nasledujú pri jeho výkone práce v zahraničí,  osobám, o ktorých to ustanovuje osobitný predpis, napr. zákon o štátnej službe, zákon o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, zákon o samospráve a vyšších územných celkoch, zákon o obecnom  zriadení, zákon o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, zákon o službách zamestnanosti,  osobám, ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby a nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu, ktorými môžu byť členovia predstavenstva a dozornej rady akciovej spoločnosti, konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným, členovia správnych rád a kontrolných komisií orgánov obchodných spoločností aj spoločností, ktoré nie sú zriadené za účelom podnikania,  osobám, ktoré plnia pre právnickú alebo fyzickú osobu úlohy a nie sú k právnickej alebo fyzickej osobe v pracovnoprávnom ani inom právnom vzťahu, ale len v prípade, ak je to dohodnuté, takými osobami sú napríklad dobrovoľníci v občianskych združeniach, ktorí poskytujú služby bez finančnej náhrady, nepatria sem osoby vykonávajúce činnosti pre právnickú alebo fyzickú osobu na základe Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, autorského zákona a pod.  Zamestnávateľom v zmysle § 7 Zákonníka práce je právnická alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom alebo obdobnom pracovnom vzťahu. Zamestnávateľ vystupuje vo svojom mene a má zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.Pracovná cesta je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Zahraničná pracovná cesta je čas pracovnej cesty v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty. Podmienky, za akých môže zamestnávateľ vyslať zamestnanca na pracovnú cestu, stanovuje § 57 Zákonníka práce, v zmysle ktorého môže zamestnávateľ vyslať zamestnanca na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca len so súhlasom zamestnanca. Súhlas zamestnanca nie je potrebný, ak výkon práce vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce. Trvanie pracovnej cesty nie je Zákonníkom práce obmedzené, pracovná cesta trvá nevyhnutne potrebné obdobie, resp. čas.Príklad č. 1: Spoločník nemá so spoločnosťou uzatvorený pracovnoprávny vzťah a ani nepoberá od spoločnosti žiadne príjmy. Zúčastnil sa na služobnej ceste, pri ktorej mu vznikli cestovné náhrady. Keďže spoločník nie je zamestnancom spoločnosti ani nepoberá od spoločnosti príjmy, úhrada cestovných náhrad bude uňho predmetom dane a pre spoločnosť nedaňovým výdavkom. Príklad č. 2: Zamestnávateľ uzatvoril so zamestnancom dohodu o vykonaní práce v zmysle § 226 Zákonníka práce, v ktorej dohodol, že zamestnancovi bude poskytovať úhradu cestovných nákladov pri pracovných cestách. Zamestnávateľ si takto poskytnuté cestovné náhrady môže uplatniť ako daňové výdavky a u zamestnanca nebudú predmetom dane. Príklad č. 3: Konateľ...

To continue reading

REQUEST YOUR TRIAL