Dovolenka (§ 100 – § 117 Zákonníka práce)

Author:Viera Valicová
Pages:26436
 
FREE EXCERPT

Dovolenka (§ 100 – § 117 Zákonníka práce)

Autor: Viera Valicová

Vyšlo v: "Práca, mzdy a odmeňovanie", ročník 2009, číslo 3

Cieľom dovolenky je regenerácia, zotavenie sa a načerpanie síl do ďalšieho obdobia. Zákonník práce zakotvuje štyri druhy dovoleniek, pričom dovolenka za kalendárny rok je k dovolenke za odpracované dni v alternácii. To znamená, že zamestnanec má nárok na dovolenku za kalendárny rok alebo na jej pomernú časť, alebo má za podmienky, že u zamestnávateľa odpracuje aspoň 21 dní, nárok na dovolenku za odpracované dni.

Cieľom dovolenky je regenerácia a zotavenie smerujúce k tomu, aby sa každý z nás čo najviac zregeneroval a načerpal síl do ďalšieho obdobia.

Podľa § 100 Zákonníka práce zamestnancovi vzniká za podmienok ustanovených v Zákonníku práce nárok na:

a) dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť,

b) dovolenku za odpracované dni,

c) dodatkovú dovolenku.

Zákonník práce zakotvuje štyri druhy dovoleniek, pričom dovolenka za kalendárny rok je k dovolenke za odpracované dni v alternácii, čo znamená, že zamestnanec má nárok na dovolenku za kalendárny rok alebo na jej pomernú časť, alebo má za podmienky, že u zamestnávateľa odpracuje aspoň 21 dní, nárok na dovolenku za odpracované dni.

Dovolenka za kalendárny rok

Zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával uňho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú (§ 101 Zákonníka práce).

Neprehliadnite

Základnou právnou podmienkou pre vznik nároku na dovolenku za kalendárny rok je

nepretržité trvanie pracovného pomeru,

odpracovanie aspoň 60 dní v kalendárnom roku.

V prípade, že zo strany zamestnanca dôjde k splneniu podmienok odpracovania celého kalendárneho roku, má zamestnanec právo na celú dovolenku za kalendárny rok. Za predpokladu, že zamestnanec odpracoval 60 dní, avšak jeho pracovný pomer netrval u zamestnávateľa nepretržite po dobu celého kalendárneho roka, má nárok na pomernú časť dovolenky. Za výkon práce na účely dovolenky sa považuje aj doba materskej a rodičovskej dovolenky a doba pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zodpovedá zamestnávateľ. Naproti tomu čas zameškaný pre niektoré ostatné dôležité osobné prekážky v práci na strane zamestnanca neupravené v Zákonníku práce sa neposudzuje za výkon práce na účely dovolenky.

Pracovná zmena – je časť ustanoveného týždenného pracovného času, ktorý je zamestnanec povinný na základe vopred určeného rozvrhu pracovných zmien odpracovať v rámci 24 hodín po sebe nasledujúcich, ako aj prestávka v práci.

Pomerná časť dovolenky – je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky (1/12) za kalendárny rok (§ 102 Zákonníka práce).

UŽITOČNÁ RADA

Na účely výpočtu pomernej časti dovolenky je potrebné rozlišovať skončenie pracovného pomeru zamestnanca bez toho, aby zamestnanec nastúpil bezprostredne do nového pracovného pomeru (odchod zamestnanca do starobného dôchodku), od prípadov, ktoré nastanú zmenou zamestnania, ak po skončení jedného pracovného pomeru v priebehu mesiaca zamestnanec nastupuje do pracovného pomeru k inému zamestnávateľovi. Dovolenka za kalendárny rok a pomerná časť dovolenky za kalendárny rok je pre zamestnanca výhodnejšia oproti dovolenke za odpracované dni, pretože sa kráti až po 100 dňoch ospravedlnenej neprítomnosti v práci pri prekážkach v práci, ktoré sa nepovažujú z hľadiska účelu dovolenky za výkon práce, avšak dovolenka za odpracované dni predstavuje za 21 odpracovaných dní 1/12. Ak nejde o zmenu zamestnania a zamestnanec u zamestnávateľa skončil pracovný pomer, zamestnanec môže dostať pomernú časť dovolenky za príslušný mesiac len za predpokladu, ak skončil pracovný pomer so zamestnávateľom posledný deň mesiaca.

Príklad č. 1:

Zamestnanec pracoval u zamestnávateľa 260 dní a jeho pracovný čas bol nepravidelne rozvrhnutý, teda pracoval napr. 4 dni v týždni, inokedy 2 alebo tri dni v týždni, pričom inak by mu prislúchala 5-týždňová dovolenka, uskutoční sa výpočet jeho dovolenky nasledovne: počet odpracovaných dní (260) sa vydelí počtom týždňov v kalendárnom roku (52), t. j. 260 : 52 = 5. Pre uvedeného zamestnanca týždeň dovolenky predstavuje 5 dní. Pri 5-týždňovom nároku na dovolenku to predstavuje 25 pracovných dní dovolenky.

Vzorec pre výpočet pomernej časti dovolenky podľa mesiacov v pracovnom pomere a podľa rozsahu pracovného úväzku zamestnanca je nasledovný:

20 (25)...

To continue reading

REQUEST YOUR TRIAL