Sezónne práce a dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Author:Soňa Oslanská
Pages:23257
 
FREE EXCERPT

Sezónne práce a dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Autor: Soňa Oslanská

Vyšlo v: "Práca, mzdy a odmeňovanie", ročník 2008, číslo 3

V príspevku autorka hovorí o  možnostiach  zamestnávania sezónnych zamestnancov, buď v pracovnom pomere, alebo na základe jednej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Súčasťou je vysvetlenie na názorných príkladoch. S jednotlivými možnosťami zamestnávania nepodmienečne súvisí sociálne a zdravotné poistenie a zdaňovanie príjmov.

S blížiacim sa letným obdobím narastá u určitej skupiny zamestnávateľov zvýšená potreba prác, výkon ktorých je viazaný práve na toto ročné obdobie a pri ktorých je nevyhnutné podstatne zvýšiť na prechodný čas počet zamestnancov (sezónne práce).

Sezónne práce

Sezónne práce sa vyznačujú svojou závislosťou od ročných období, pravidelným každoročným opakovaním sa a svojou dĺžkou – nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku. Letnými sezónnymi prácami sú hlavne práce v poľnohospodárstve, v potravinárstve, lesnícke a stavebné práce. Čoraz častejšie sa sezónne práce využívajú aj v súvislosti s rozvíjajúcim sa turizmom.

Zamestnávatelia zamestnávajú sezónnych zamestnancov buď v pracovnom pomere, alebo na základe jednej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Táto forma pracovnoprávnych vzťahov je využívaná predovšetkým u študentov.

Pracovnú zmluvu alebo dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru môže zamestnávateľ uzatvoriť aj s fyzickými osobami, ktoré dovŕšili 15 rokov veku, pričom deň nástupu do práce nesmie zamestnávateľ dohodnúť skôr, ako táto fyzická osoba dokončí povinnú školskú dochádzku. Podľa zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov je povinná školská dochádzka desaťročná a trvá najdlhšie do konca školského roku, v ktorom žiak dovŕšil 16 rokov veku. Školský rok začína 1. septembrom a končí 31. augustom. Do školského roku sa teda zahŕňa nielen obdobie školského vyučovania, ale aj obdobie školských prázdnin.

Pracovný pomer

Pracovný pomer medzi zamestnávateľom a zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou, v ktorej je zamestnávateľ povinný dohodnúť: 

druh práce, na ktorú sa zamestnanec prijíma a jej stručná charakteristika, 

miesto výkonu práce, ktorým je obec a organizačná časť zamestnávateľa, prípadne inak určené miesto, 

deň nástupu do práce,  

mzdové podmienky, ak tieto nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve, 

výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby. Pokiaľ sú tieto náležitosti, vrátane mzdových podmienok, dohodnuté v kolektívnej zmluve, stačí, aby zamestnávateľ v pracovnej zmluve uviedol len odkaz na príslušné ustanovenie kolektívnej zmluvy.  

V pracovnej zmluve môže zamestnávateľ dohodnúť ďalšie podmienky, na ktorých majú zamestnanec a zamestnávateľ právny záujem, napríklad skúšobnú dobu, túto však v rozsahu najviac tri mesiace.

Pracovný pomer sa uzatvára na dobu určitú alebo na neurčitý čas. Možno predpokladať, že u sezónnych prác zamestnávatelia uprednostnia uzatváranie pracovného pomeru na dobu určitú a v prípade potreby tento predĺžia alebo opätovne dohodnú. Hoci na predlžovanie a opätovné dohodnutie pracovného pomeru na dobu určitú platí obmedzenie upravené v § 48 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), podľa ktorého pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na tri roky, predĺžiť alebo opätovne dohodnúť pracovný pomer na určitú dobu v rámci troch rokov možno najviac jedenkrát, toto obmedzenie sa nevzťahuje na predĺženie alebo opätovné uzatvorenie pracovného pomeru na dobu určitú pri sezónnych prácach, kde platí výnimka upravená v § 48 ods. 4 písm. c) Zákonníka práce.

Doba určitá sa v pracovnej zmluve vymedzí buď konkrétnym dátumom, alebo určitou právnou udalosťou (napr. výkonom určitých prác).

Príklad č. 1:

Zamestnávateľ uzatvoril so zamestnancom pracovný pomer na dobu určitú od 15. júna do 15. septembra. Pracovný pomer je vymedzený dátumom, preto nevznikne pochybnosť ani o dni vzniku, ani o dni skončenia tohto pracovného pomeru.

Príklad č. 2:

Zamestnávateľ uzatvoril pracovný pomer so zamestnancom – plavčíkom na letnom kúpalisku, na dobu určitú od 1. júna do ukončenia sezóny. Pretože zamestnávateľ pri podpisovaní pracovnej zmluvy nevie jednoznačne určiť dĺžku trvania sezóny, ktorá je závislá od viacerých okolností, napríklad od počasia, nemôže ohraničiť dĺžku trvania pracovného pomeru konkrétnym dátumom. 

Ak je trvanie pracovného pomeru ohraničené právnou udalosťou, je na zamestnávateľovi, aby zamestnanca včas na skočenie pracovného pomeru upozornil. V prípade, že zamestnanec aj po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa pokračuje vo výkone práce, potom platí, že sa pracovný pomer zmenil z doby určitej na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas (§ 71 ods. 2 Zákonníka práce).

Pracovný pomer sa uzatvorí v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času alebo v rozsahu kratšom, ako je ustanovený týždenný pracovný čas. U mladistvého zamestnanca mladšieho ako 16 rokov nemôže pracovný čas prekročiť 30 hodín týždenne, a to ani v prípade, keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov a u mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov nemôže pracovný čas prekročiť 37 a 1/2 hodiny týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov (§ 85 ods. 7 Zákonníka práce).

Pracovný pomer na kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas, nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni v týždni. Zamestnávateľ môže podľa povahy práce, resp. podľa podmienok prevádzky rozvrhnúť pracovný čas aj tak, že zamestnanec bude pracovať len v určitých dňoch v týždni.

Príklad č. 3:

Zamestnávateľ, u ktorého je dĺžka ustanoveného týždenného pracovného času 37 a 1/2 hodiny, uzatvoril so zamestnancom pracovný pomer na kratší pracovný čas v rozsahu 20 hodín týždenne. Zamestnávateľ môže rozvrhnúť pracovný čas zamestnanca tak, že  

zamestnanec odpracuje každý deň v týždni 4 hodiny alebo 

zamestnanec pracuje len 3 dni v týždni, pričom dva dni v rozsahu 7 hodín a jeden deň v rozsahu 6 hodín.  

Pri pracovných pomeroch uzatváraných na kratší pracovný čas je dôležité rozlišovať, či bol pracovný pomer uzatvorený v rozsahu 15 a viac hodín týždenne alebo v rozsahu menej ako 15 hodín týždenne. Dĺžka dohodnutého pracovného času má vplyv na ďalšie práva a povinnosti, ktoré z tohto pracovného pomeru pre zamestnanca aj pre zamestnávateľa vyplývajú.

Pracovný pomer dohodnutý v rozsahu 15 a viac...

To continue reading

REQUEST YOUR TRIAL